Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v Slovenskej republike

2. doplnené vydanie Úvod: V posledných rokoch sa v sociálnej oblasti stále viac skloňuje krkolomné slovo DEINŠTITUCIONALIZÁCIA. Na rôznych odborných a vedeckých fórach, ale aj v samotných zariadeniach sociálnych služieb, sa o nej často diskutuje ako o niečom novom, čo je do slovenskej praxe tlačené...

Full description

Bibliographic Details
Main Author: Cangar, Miroslav
Format: Book
Language:unknown
Published: SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien 2018
Subjects:
Online Access:https://hdl.handle.net/11250/3060815
Description
Summary:2. doplnené vydanie Úvod: V posledných rokoch sa v sociálnej oblasti stále viac skloňuje krkolomné slovo DEINŠTITUCIONALIZÁCIA. Na rôznych odborných a vedeckých fórach, ale aj v samotných zariadeniach sociálnych služieb, sa o nej často diskutuje ako o niečom novom, čo je do slovenskej praxe tlačené „niekde zhora.“ Deinštitucionalizácia už aj samotným vyslovením často vyvoláva neopodstatnený strach a predstavu rušenia sociálnych služieb a zatvárania zariadení pre ľudí so zdravotným postihnutím. Niečo, čo zruší fungujúci systém, kde sa staráme o ľudí, ktorí sa už „nedokážu“ postarať sami o seba. Niektorí „odborníci“ dokonca hovoria o utopistickej predstave a slabých základoch tejto myšlienky1 . Je to ale naozaj tak? Odpovedať na túto otázku a aj na otázku samotnej potreby procesu prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť sa snažíme aspoň čiastočne v tejto publikácii. Základné a najdôležitejšie východisko pre potrebu procesu deinštitucionalizácie a transformácie sociálnych služieb je definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a slobôd v článku 1: všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach.2 Sloboda, rovnosť a dôstojnosť sú elementárne atribúty ľudského bytia. Ak sa hlásime k myšlienkam ľudskoprávneho prístupu definovaného v etike, ale aj v základných medzinárodných dokumentoch, je potom našou morálnou a odbornou povinnosťou meniť systém tak, aby si naozaj všetci ľudia boli rovní v slobode, dôstojnosti a právach. Pretože na Slovensku sa ešte stále v laickej verejnosti, ale aj odborných kruhoch stretávame s vnímaním a dodržiavaním základných ľudských práv ako s nejakou utópiou a niečím neprirodzeným. Je nevyhnutné diskutovať a informovať o tom, čo nedodržiavanie týchto práv znamená pre nás všetkých, pre celú spoločnosť. Ak sa pozrieme na to, čo vlastne proces prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť (transformácia a deinštitucionalizácia) vo svojej podstate znamená, môžeme hovoriť, že ide o systémovú zmenu a presadzovanie dodržiavania ľudských práv všetkých ...