| Summary: | V mojej bakalárskej práci sa zaoberám problematikou dnešnej doby, ako sa ľudia správajú sami k sebe. Poukazujem hlavne na negatívne skutočnosti, ktoré nás každodenne ovplyv-ňujú viac a viac. Na ľudí nahliadam, ako na beztvaré masy, figúrky, ktoré sa ženú za niečím neurčitým. Mojim cieľom je vytvoriť inštaláciu, ktorá bude prostredníctvom človeka poukazovať na prepojenie sveta reálneho s virtuálnym, v ktorom už ľudské telo nie je po-trebné. Zameriavam sa na to, čo sme v prípade, že sa naše telo a myseľ oddelí tak, ako sa oddeľuje virtuálny svet od reality, i keď naďalej dokážu fungovať spolu. Vytváram každodennú situáciu, v ktorej sa človek ocitá nie len v práci, ale aj doma a záro-veň tu poukazujem na negatíva, ktoré so sebou daná doba prináša. Prostredníctvom osa-mostatnených častí ľudského tela čiastočne pripútaného k elektronickému zariadeniu, zob-razujem klasický stereotyp dnešných generácií. In my bachelor thesis, I deal with the issue of how people today behave towards each ot-her. I focus mainly on the negative circumstances that influence us more and more every passing day. I see people as formless masses, figurines chasing something nondescript. My goal is to create an installation that will show through the human being a connection of the real world with a virtual one in which the human body is no longer needed. I focus on what we are in case, that our body and mind is disparting, as dispart virtual world from reality, even if they can officiate together. I create an everyday situation in which a person finds himself not only at work but also at home, and at the same time pointing out the negativity that is present today. Through the self-contained parts of the human body partially attached to the electronic device, I display the classic stereotype of today's generations. Ateliér Design skla
|
|---|