| Summary: | Ozbrojené povstanie 8. februára 1963, ktoré ukončilo režim Abdalkarīma Qāsima, vzišlo z arabských nacionalistických a panarabských kruhov. Žiaden iný segment v irackom politickom spektre nebol schopný zhostiť sa takej úlohy. Komunisti a ľavica ešte stále ticho podporovali Abdalkarīma Qāsima a najmä nemohli sa opierať o podporu dôstojníckeho zboru armády. Kurdi oslabili bojaschopnosť irackej armády, ale sami by nikdy neboli dokázali zvrhnúť režim. No ani arabskí národovci nemali spoločný cieľ okrem túžby zbaviť sa „vodcu“ a zmeny orientácie zahraničnej politiky smerom k vytvoreniu istej formy jednoty s inými arabskými krajinami. Akcia nebola palácovým prevratom. Baasisti a ich spojenci-národovci dokázali prevziať moc až po dni ostrých bojov s obrancami režimu, ktoré si vyžiadali stovky životov. Nakoniec vzbúrené jednotky prenikli do komplexu ministerstva obrany a 9. februára zajali Abdalkarīma Qāsima a jeho najbližších spolupracovníkov. Boli okamžite súdení tribunálom baasistických a panarabských dôstojníkov, odsúdení na smrť a následne zastrelení. režim Abdalkarima Qasima, prevrat 8. februára 1963, Strana Baas, národne orientovaní irackí dôstojníci
|
|---|