Charakteristiky hodnotenia a sebahodnotenia prosociálneho správania u žiakov piatych a šiestych ročníkov vybraných základných škôl

• Main Authors: Brestovanský, Martin, Sádovská, Anna, Kusý, Peter, Podmanický, Ivan
• Format: Article in Journal/Newspaper
• Language: Czech
• Published: Masaryk University 2015
• Subjects: prosociálne správanie; etická výchova; mravná výchova; sebahodnotenie; prosocial behaviour; ethics education; moral education; self-evaluation; sami
• Online Access: https://journals.phil.muni.cz/studia-paedagogica/article/view/18977

Rozvoj prosociálnosti a výchova charakteru sú jednými z najvýznamnejších výziev súčasnej školy. Cieľom štúdie, ktorá je súčasťou predprieskumnej fázy širšieho experimentálneho skúmania efektov etickej výchovy, je zistiť, ako žiaci v kontexte tohto školského predmetu vnímajú vlastnú úroveň prosociálnosti, ako hodnotia svojich spolužiakov, ako ich hodnotia učitelia a či sú medzi týmito hodnoteniami zovšeobecniteľné súvislosti. Autori použili revidovanú verziu Rocheho dotazníka prosociálneho správania na vzorke 254 žiakov (132 chlapcov) vo veku 10–12 rokov (piaty a šiesty ročník ZŠ). Výsledky ukazujú signifikantné rozdiely v sebahodnotení aj hodnotení druhých, predovšetkým na základe pohlavia. Avšak nielen lineárne. Učitelia hodnotia dievčatá ako prosociálnejšie, než sa hodnotia ony samy, a naopak chlapcov hodnotia negatívnejšie, než sa chlapci vidia sami. Chlapci sami sa hodnotia prosociálnejšie, než ich vidia ostatní, u dievčat sa tento nepomer stráca. Vek, v porovnaní 5-tych a 6-tych ročníkov, zohráva zreteľnú rolu najmä u učiteľov, ktorí signifikantne pozitívnejšie vnímajú mladších žiakov. Úplnosť rodiny (dieťa žije v domácnosti s matkou aj otcom) ako premenná neukazuje evidentné rozdiely vo vnímaní žiakov v porovnaní so situáciou, keď dieťa býva len s matkou. Avšak v prípade, keď dieťa žije len s otcom, jeho sebavnímanie prosociálnosti je značne negatívnejšie, než je ono vnímané ostatnými. Prosocial development and character education are those of highest important challenges for contemporary school. The aim of present study is to examine how pupils perceive their own prosociality, how they evaluate the classmates, what are the assessements made by teachers, and whether there is a coherency between them which could be enounced in general. The study is part of a wider experimental research plan focused on the effects of ethics education in pre-research phase. Authors used the revised version of Roche's Prosocial Behaviour Scale (1998) for school population of 254 fifth and sixth grade's pupils (132 boys) in ...